cisárovná Mária Terézia (1740-80) – životopis
V r náhle zomrel cisár Karol VI 1740 r. nezanecháva mužského dediča. Jeho dcéra potom nastúpila na trón, Mária Terézia. Stalo sa tak vďaka tzv. pragmatická sankcia, akt prijatý vďaka úsiliu vládcu, zaručujúci jeho dcére právo dediť. Začiatok vlády bol ťažký, o čom svedčia aj slová samotnej Márie Terézie: „Nemal som žiadne peniaze, ani kredity, ani armáda, ani skúsenosti či vedomosti. Tiež som sa nemohol spoľahnúť na rady niekoho iného, lebo všetci ministri boli zaneprázdnení sledovaním, akým smerom sa veci budú uberať”. Napriek neblahým začiatkom cisárovná čoskoro ohromila mužské okolie, riskovať a bojovať. Nemohla nájsť oporu vo svojom manželovi, ktorý skutočne veľmi dobre oplotil, strieľal, lovil a zvádzal ženy, ale inak to bolo zbytočné.
V celej Európe bola Mária Terézia nazývaná „panenskou cisárovnou”, zjavne nie v doslovnom zmysle slova, o čom svedčí aj šestnásť detí narodených na svete. Išlo o to, že to bolo úplne neaktuálne, v ktorých bolo cudzoložstvo bežné a prirodzené. cisárovná, vychovávali jezuiti, bola hlboko nábožná. Trvala na spoločnej manželskej posteli, čo bolo pre jej manžela vážnou nepríjemnosťou, každopádne v tých časoch mali manželia skôr oddelené spálne. Možno k jeho povolaniu na jeseň prispeli mimomanželské škandály jej manžela 1747 r. takzvaný. verejná komisia pre morálku. Jej členovia mali právo prehľadávať domy a zatknúť každého muža, ktorý bol prichytený s operným spevákom, tanečnica alebo akákoľvek žena s podozrivou reputáciou. Hriešne ženy boli potrestané väzením alebo vyhnanstvom.
A hoci sa komisia po šiestich mesiacoch rozpadla, vyvolalo to poriadny rozruch, kontrolu nad mnohými aktérmi. Tento osud dokonca zdieľal aj Casanova.
Mária Terézia, rovnako ako jej syn Józef II, bola zanietenou reformátorkou. Vďaka nej vznikol jeden z najlepších, na tie časy, vzdelávacích systémov v Európe, ktoré ukladajú povinnú školskú dochádzku obom chlapcom, ako aj dievčatá. Cisárovná sa však neriadila liberálnymi názormi, o čom svedčí jej trpký antisemitizmus. Vo Viedni bolo len cca. 500 Židia, a Mária Terézia ich aj tak považovala za mor a napokon v 1777 r. všetkých vyhnala, pri konštatovaní: „Nepoznám väčšiu spoločenskú pohromu ako títo ľudia – sú to podvodníci a úžerníci. Robia z ľudí žobrákov, riadia špinavé obchody, ku ktorému sa čestný človek hnusí. Preto musia ísť preč, a každý by sa od nich mal držať ďalej, koľko to len pôjde”. Zvyčajne sa rozprávala so Židmi za zástenou (čo jej nebránilo v bezohľadnom použití ich peňazí pri výstavbe Schonbrunnu). Jedinou výnimkou bol krst, Jozefa zo Sonnenfelsy, ktorý bol jedným z jej hlavných poradcov.
Mária Terézia bola v prvom období svojej vlády považovaná za osobu, ktorá mala rada zábavu a zábavu – po celý čas hrala karty a tancovala. Jej správanie sa zmenilo po nečakanej smrti manžela 18 augusta 1765 r. Odvtedy vládca žil v neustálom smútku, nosiť krátke vlasy a vzdať sa šperkov a mejkapu. Vraj na ďalšie 30 rokov sa každý deň zúčastňovala na svätej omši. v cisárskej krypte pri úpätí hrobky zosnulého manžela. W 18. každý deň v mesiaci a počas augusta sa venovala tichej modlitbe. Po smrti Franciszka Štefana hneď vymenovala svojho spoluvládnuceho syna, Jozefa, ktorí postupne preberali každodenné vykonávanie cisárskych povinností. V starobe tak pribrala, že mala veľké ťažkosti s chôdzou, takže oblasť Schonbrunn opustila len zriedka. Mala problémy s dýchaním a zakázala vôbec zatvárať okná paláca, hoci vetry a dažde spôsobili u nej hlboké reumatické zmeny, zabránenie písania listov deťom, prečo sa predtým venovala s nadšením.