FLÓRA A FAUNA
Takmer polovica územia Rakúska (46%) je pokrytá lesmi. V nízkych polohách sa najčastejšie vyskytujú duby a buky. Vo vyšších oblastiach dominujú ihličnany, ako sú borovice, smreky a smreky. Vo výške cca 2000 m n.p.m. lesy ustupujú vysokohorským pastvinám. Vyššie 3000 m n.p.m. na strmých skalách rastú len machy a lišajníky.
Od júna do septembra sú vysoké pasienky posiate farebnými alpskými kvetmi, ktoré sa prispôsobili životu v ťažkých podmienkach: dlhé korene odolávajú silnému vetru, svetlé farby (výsledkom silného ultrafialového žiarenia) priťahujú hmyz, a chĺpky a špeciálne tvarované listy prírody chránia pred mrazom a dehydratáciou. Orchidey, plesnivec, púpava a mak alpský prežívajú aj vo vyšších nadmorských výškach. Plesnivec rastúce na skalách a v štrbinách, s bielymi kvetmi v tvare hviezdy, je jedným z najznámejších rakúskych závodov v Alpách, hoci do týchto oblastí prišla zo strednej Ázie. Väčšina alpských kvetov je pod ochranou a nesmie sa zbierať.
Fauna v nížinách je typická pre strednú Európu, Neziderské jazero je však jedinečným útočiskom mnohých druhov vtákov. Až donedávna bol kozorožec alpský druh, ktorému v alpských oblastiach hrozilo vyhynutie (druh horskej kozy s obrovskými stočenými rohmi). Kozorožci, ktorí sú majstrami skalného skákania od chvíle, keď sa narodili, v júli sa presúvajú do nadmorskej výšky 3000 m n.p.m. alebo vyššie. Kamzík horský, hoci nežijú tak vysoko, cítiť sa skvele aj na strmých svahoch Álp. Dokážu vyskočiť až do výšky štyroch metrov. Ich kopytá sú vybavené pružnými podrážkami a tvrdými vonkajšími okrajmi, ideálne na udržanie dobrej priľnavosti na voľných kameňoch. Kamzíky sú bežnejšie ako kozorožce, s ktorými zdieľajú podobné zvyky – leňošenie v teple poludňajšieho slnka. Svište sú tiež domovom Álp (hlodavce príbuzné veveričkám), a na vysokohorských pastvinách je veľa druhov motýľov.
Svište, horské hlodavce vyskytujúce sa najmä v tirolských Alpách, žijú v stádach asi dvoch desiatok jedincov. Hranice jeho územia sú označené ostro zapáchajúcimi sekrétmi z líc. Tieto zvieratá sú veľmi ostražité, dávajú pozor nielen na dravce, ale aj mimozemské svište, ktoré sú nimi okamžite napadnuté. „Hlídky” pri svojej službe sa dvíhajú na zadné nohy, aby ste lepšie videli okolie. Po spozorovaní dravca (líška alebo orol skalný) urobiť varovný hvizd, uznávajú aj kamzíky, ktoré majú rovnakých nepriateľov. Svište si vyhrabávajú sieť nôr, z ktorých môže byť až sto rôznych východov. Na dobudovaní celého systému podzemných chodieb pracujú celé generácie. Tieto zvieratá spia v pelechoch suchej trávy, ktoré pravidelne čistia a vymieňajú. Upadnutie do dlhého zimného spánku (končiace v apríli), majú len päť mesiacov na to, aby sa rozmnožili a nahromadili energiu na ďalšie obdobie spánku. Tieto monogamné stvorenia začnú hľadať svojho spoločníka hneď, ako sa prebudia. Mláďatá sa rodia slepé a prvé štyri týždne života zostávajú pod zemou. Keď sa dostanú na povrch, musia sa rýchlo naučiť varovné signály a získať vôňu, ktorú rozpozná zvyšok stáda. Svište sa živia hlavne trávou a rastlinami.