Leopoldstadt – Viedeň
Leopoldstadt, druhý okres, je oddelený od centra Viedne Dunajským kanálom. Spolu s Brigittenau tvorí ostrov nepravidelných tvarov, ohraničený na východe hlavným korytom Dunaja. Väčšina budov sú šedé a nezaujímavé sídliská, a jedinou protiváhou k nim je Práter, veľký mestský park so zábavným parkom, diabolské koleso, háje a bohatá rekreačná a rekreačná infraštruktúra. Štvrť Leopoldstadt bola dlhé roky najväčšou koncentráciou Židov vo Viedni (z tých čias sa zachovalo len niekoľko stôp). V posledných rokoch táto oblasť prilákala masy prisťahovalcov z Turecka a Balkánu. Stále sa teší povesti jedného zo sexbiznisových centier. Väčšina striptízových a sexuálnych obchodov sa nachádza v tichých uličkách medzi Taborstrasse a Praterstrasse.
Židia v Leopoldstadte
W Leopoldstadt, kde sa schádzali najmä menej majetní Židia, zrazu sa objavilo nespočetné množstvo nových zvláštnych postáv. Takže tam boli muži v dlhých gabardénových kabátoch a malých okrúhlych klobúkoch z hodvábu alebo zamatu. Po oboch stranách tváre im viseli dlhé kučeravé pramene vlasov. Boli tam ženy v parochniach a staromódnom oblečení, Rozkvitnutá Esterka a Susanna sa potichu pohybovali s očami upretými do zeme. Po Dunajskom nábreží pokračoval nekonečný sprievod. Boli to súčasní vyhnanci z Izraela, plačúc nad vodami nového Babylonu. Medzi nimi sa objavili postavy rabínov, nerovnako oblečený a nerovnako svätý.
Wolf von Schierbrand – Americký novinár vo Viedni na konci 19. storočia.
Izolácia Leopoldstadtu, vyplývajúce z polohy, bol pravdepodobne najdôležitejším faktorom určujúcim založenie tu 1624 r. oploteného židovského geta. Toto rozhodnutie urobil cisár Ferdinand II. Počas prvého polstoročia okres prekvital, a Habsburgovci ľahko ťažili zo židovského vplyvu a finančného talentu. Práve najbohatší obyvatelia geta vo veľkej miere financovali výdavky súvisiace s tridsaťročnou vojnou.. Na konci rokov 60. XVII storočia. počet obyvateľov vzrástol na cca. 3-4 tisíc. Čoskoro krajina začala prijímať vlnu protireformácie. Najkonzervatívnejší katolíci, a medzi nimi boli aj mestskí radní, aj cisárova manželka (španielskeho pôvodu), čoraz hlasnejšie začali žiadať vyhnanie Židov z mesta. W 1670 r. Cisár Leopold I. sa napokon podvolil tlaku fundamentalistov a vyhnal všetkých Izraelitov, obvinil ich zo špionáže v mene Turkov a z rúhania sa Panne Márii.
Po udalostiach Jari národov v r 1848 r. okres zažil druhé obdobie židovského osídlenia. Po revolúcii boli všetky obmedzenia v ríši zrušené. Mnoho tisíc Židov z provinčných českých miest, Morava, Uhorsko a Halič využili túto možnosť a presťahovali sa do hlavného mesta. Väčšina prišla na železničnú stanicu Wien-Nord alebo už zatvorenú Nordwestbahn a usadila sa neďaleko, to je v Leopoldstadte. Životné podmienky boli dosť zlé, ale nízke nájomné. Bývala tu rodina Straussovcov, a Sigmund Freud, Gustáv Mahler, Arthur Schnitzler a Theodor Herzl. Všetci sa postupne presťahovali do bohatších štvrtí.
V tom čase bol Leopoldstadt vlastne neoficiálnou židovskou štvrťou. V roku 1910, keď bol počet Židov najväčší (60 000), tvorili tretinu celkového počtu obyvateľov Viedne. Napriek tomu areál pripomínal bývalé oplotené geto, hlavne kvôli veľkému počtu chasidov, vyčnievajúce na ulici s ich charakteristickým oblečením. Vždy, keď bola príležitosť, aké bohatšie rodiny sa vysťahovali, a na ich miesto sa nasťahovali chudobnejší – takto sa rozvinul akýsi začarovaný kruh chudoby, a okolie priťahovalo predstaviteľov chudobnejších vrstiev ako magnet. Na prelome storočí bola považovaná za semenisko prostitúcie, čo bola voda na mlyn pre početných antisemitov v meste.
Počas druhej svetovej vojny nacisti opäť zmenili Leopoldstadt na oficiálne geto a uväznili Židov, ktorí zostali v meste.. Transporty do koncentračných táborov sa začali v r 1941 r., a do konca budúceho roka klesol počet obyvateľov geta na niekoľko tisíc. Väčšina z nich mala aj nežidovských manželov. Po vojne len cca. 500 Židia, ale v posledných rokoch, v dôsledku imigračnej vlny z východoeurópskych krajín, ich počet sa zvýšil na cca. 7000. Mnoho nováčikov sa usadilo v Leopoldstadte.