Múzeum kočiarov – Schönbrunn – Viedeň
Väčšina výstavnej plochy Múzea kočiarov (Wagenburg) sú obsadené početnými vozňami z 19. storočia, ktoré môžu byť zaujímavé len pre odborníkov. Preto je najlepšie rýchlo prejsť do galérie, kde sa nachádza zbierka kočov a saní, ktoré kedysi slúžili ako dopravný prostriedok pre cisárske deti. Najpôsobivejší je faetón postavený špeciálne pre Napoleonovho syna, Eaglet. Má blatníky s orlím krídlom, a na bokoch je zdobená včelími vzormi, symbol rodiny Bonaparte.
Najväčšie lákadlá zbierky možno vidieť za galériou. Stoja tam habsburské barokové a rokokové koče. Najpozoruhodnejší je korunovačný koč Františka Štefana, manžel Márie Terézie, extrémne dlhé vozidlo, kvapká zo zlata, s oknami z benátskeho skla. Boli pridané maľované vložky 1764 r. pred korunováciou Jozefa II. za vládcu Svätej ríše rímskej. Celé to zaváži, čo je ťažké uveriť, štyri tony. Často to tak bolo, že koč bolo treba rozbiť na kusy a previezť na korunovačné slávnosti do Budapešti, Frankfurt alebo Miláno. Stojí za to venovať pozornosť nádherným postrojom, vyšívané červeným zamatom a zlatom a konské chocholy zo pštrosieho peria.
Oproti je načierno natretý kočiar, používané počas obradu prijímania feudálneho holdu novým vládcom. Obrad sa zhodoval s obdobím oficiálneho smútku za zosnulým obdarovaným. Stojí za to venovať pozornosť skromnému červenému koženému dvojkolesu zdobenému vyššie 11 000 zlaté klince a sponky. Bol postavený s ohľadom na dlhé cesty, boli do nej zapriahnuté kone alebo mulice. Po 1705 r. bola raz použitá, len pre toto, previezť klobúk rakúskeho arcivojvodu z Klosterneuburgu do Viedne a späť pri príležitosti slávnostného obradu..
Bohato vyrezávané a pozlátené pretekárske sane Márie Terézie sú jediným zachovaným exemplárom súpravy vyrobenej pre špeciálnu súťaž pre dámy konanú v Zimnej autoškole v r. 1743 r. Oplatí sa bližšie pozrieť na zvončeky, ktoré patria k prvkom zdobiacim konskú hrivu. Sane sa počas karnevalu používali pomerne často na jazdy v parku alebo na ľadovci mimo mestských hradieb. Keby zima bola bez snehu, kolesá boli pripevnené k saniam. Kone boli zapriahnuté, a furmani sedeli na zadných sedadlách, kto šoféroval, držiac opraty nad hlavami cestujúcich.
V galérii si môžete pozrieť jazdecký bičík patriaci cisárovnej Alžbete. Má rúčku zo slonoviny a zdobí ju obraz cisára. Ďalším exponátom je konské kopyto, jazdil cisár František Jozef I. v deň svojej korunovácie za uhorského kráľa v r 1867 r.